Alžbeta Sersenová
Dobrý deň ujo z chodby
Nečakaná nočná návšteva
Aj to stáva......... A nie je to len problém menšín.Neviem čím to je. Možno výchovou, možno nerozvážnosťou.
Je piatok večer. Už ani ten park nie je to, čo býval. Sama sa čudujem mamičkám s deťmi, ktoré sa odhodlajú a vyberú sa týmto smerom na prechádzku.
Ja som si to ani tak nepripúšťala. Ale poznám ľudí, ktorí si uctievajú veci. Dokonca omnoho viac ako ľudí.
No je to tak. Konečne sme po dlhej ceste z Edinburghu dorazili do Londýna. Či sme chceli alebo nechceli jednoducho sme museli mať 9 hodín rozchod.Autobus mal povinnú prestávku a my sme sa teda pobrali kade ľahšie.
Je piatok. Ale mne je to jedno. Pre človeka, ktorého niečo trápi, dni aj tak strácajú zmysel. Jeden ako druhý. Stále to vyzerá rovnako, len sa menia názvy.
Na polici ležalo pár časopisov zapadnutých prachom. Bol jeden z tých klasicky nudných večerov a tak som si ich zobrala celú kopu. Od tých babských až po nejaké tie denníky. Prišla som na úžasné veci.
Tmavovlasá žena kráča zhrbená.Jej tvár zdobí nejedna vráska. V taške nesie ťažký nákup.No v skutočnosti v nej nesie sny. Také, ktoré ju ťahajú k zemi. Rada by niekam ušla.Niekam, kde si aspoň na jeden deň vyloží nohy a o všetko ostatné sa postará niekto iný. S touto myšlienkou sa budí, s ňou zaspáva a niekedy aj pracuje.Vždy si nájde pre a proti. A keď strká kľúč do zámku vie,že zvíťazilo proti. Jej príbeh začal veľmi dávno.
Vec, ktorá sa s nami tiahne už roky. Ja som len prekvapená, že už aj vtedy.
Začalo leto a prázdniny. Tu festival, tam festival. A ja viem, prečo to tých ľudí tak baví.
Len tak o priesvitných dňoch a ľudoch....